Pohreb nie je sviatosť, ale svätenina.
Veriaci človek by mal odísť z tohto sveta na večnosť zmierený s Bohom a zaopatrený sviatosťami zomierajúcich. Preto je veľmi dôležité, aby blízke osoby zomierajúceho človeka vypočuli jeho prosbu o zavolanie kňaza alebo sa ho sami spýtali a ponúkli mu túto možnosť, najmä ak ide o vážne nebezpečenstvo smrti.
Najviac sa pre večnú spásu človeka dá urobiť pokiaľ človek žije a môže si vzbudiť úkon ľútosti nad hriechmi celého svojho života a zveriť sa na poslednej pozemskej ceste do rúk Božieho milosrdenstva. To je možné aj pokiaľ človek nevníma alebo je v kóme, keďže vnútorný duchovný život nie je limitovaný slabosťou tela. Sviatosti zomierajúcich však môže kňaz vyslúžiť len dokiaľ nenastala smrť. Potom je možné len odporúčať dušu zomrelého človeka Bohu a modliť sa, aby dosiahol pokojný odpočinok v nebeskej radosti. To je aj poslaním katolíckeho pohrebu.
V prípade úmrtia príbuzní v ktoromkoľvek čase kontaktujú kňaza emailom alebo telefonicky. Ak by bol telefonicky nezastihnuteľný, najistejšou cestou je poslať SMS na mobilné číslo alebo e-mail. V koordinácii s pohrebnou službou sa dohodne deň a hodina pohrebu a tiež, kedy pozostalí prídu na farský úrad. Na farský úrad pozostalí prinesú List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí (originál alebo kópiu). Tento dokument vydáva pozostalým buď obhliadajúci lekár – ak dotyčný zomrel doma alebo ho vydáva konkrétne nemocničné oddelenie – ak dotyčný zomrel v nemocnici, v prípade konania pitvy sa vydáva až po pitve. Na fare sa spíšu údaje o zomrelej osobe pre účely cirkevnej matriky. Zároveň sa dohodnú liturgické podrobnosti pohrebného obradu.